Rusíni na Slovensku "bojujú" o svoje pravá

BRATISLAVA 21.apríl (zpravodaj ČTK Roman Šantúr) - Problémy s národnostnými právami na Slovensku bývajú obvykle spojované s polmiliónovou maďarskou komunitou. O slovo sa ale začína hlásiť aj niekoľkotisíc "zabudnutých " Rusínov.
"Ide nám o základné požiadavky v súlade s ústavou a europskými normami. Na svoju obranu v prípade potreby využijeme všetky právne prostriedky," prehlásil v rozhovore pro ČTK člen výboru Združenia inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS), Ján Lipinský.
Právo hlasiť sa k svojej národnosti "bez obmedzenia a dodatkov" slovenskí Rusíni požadujú od roku 1989. Slovenská vláda však podľa vyjadrenia Lipinského, podlieha nátlaku Ukrajiny, ktorá vníma snahy o uznanie rusínskej národnosti ako protiukrajinský postoj.
Po štyroch desaťročiach komunizmu nezostalo z troch stoviek rusínskych škôl, ktoré existovali za prvej Československej republiky, na území Slovenska ani jedna. Namiesto toho je dnes v 30 materských, desať základných školách a na jednom gymnáziu vyučovacím jazykom ukrajinčina.
Slovenskí Rusíni, ktorí "bojujú" o právo na uznanie svojej národnosti, sú pohoršení udajným nariadením Ukrajinského vládneho úradu pre záležitosti národnostných menšín z minuloročného októbra, ktorý varuje pred používaním názvu Rusín.. Tento úrad nariaďuje poskytovanie "ideologickej, materiálnej, kádrovej a
kultúrnej pomoci ukrajinským organizaciám na východnom Slovensku a v dalších okolitých krajinách a varuje pred spoluprácom s predstaviteľmi a aktivistami "rusínstva". Táto "pomoc" je určená aj Zväzu Rusínov -Ukrajincov na Slovensku, ktorý podľa Lipinského "zámerne klame verejnosť navodzovaním dojmu , že háji záujmy Rusínov ".
Tento zväz, považovaný slovenskými Rusínmi za proukrajinský, v roku 1993 vyzval slovenského prezidenta Michala Kováča k zákazu inej organizácie - Rusínskej obrody. Tá sa podla Lipinského zasadzuje na ochranu práv Rusínov na Slovensku a rusínsku národnosť ako takú.
"Rusíni nikde vo svete nesplynuli s Ukrajinci na etnickom, ani konfesnom základe ," tvrdí Lipinský. Dodáva, že aj v USA sa rusínske spolky spájali radšej so Slovákmi.
"Za svoju vlasťu pokladáme Slovensko a veríme, že ako jej občania aj požívame jej plnej ochrany," konštatujú slovenskí Rusíni.
Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 1991 sa k ukrajinskej národnosti na Slovensku prihlásilo 14.000 občanov , zatiaľ čo k Rusínom 17.000. Za materský jazyk však rusínčinu uviedlo až 50.000 občanov, predovšetkým z východného Slovenska. Akt prihlásenia sa k menšine je v zmysle Ústavy SR rozhodujúcim pre uznanie menšiny.
Člen výboru Rusínskej obrody Milan Andráš pre ČTK pripustil, že "samotné obyvateľstvo nemá otázku národnostnej identity celkom ujasnenú". "K etniku Rusín -Ukrajinec sa ale neprihlásil nikdo, lebo taká národnosť jednoducho neexistuje," tvrdí Andráš. Pri oficiálnom sčitaní ľudu pritom bola možné použiť aj túto variantu.
K požiadavkám Rusínov patria aj dvojjazyčné školy, s jednou alebo dvomi hodinami dejepisu a literatúry v rusínskom jazyku týždenne. "Slovenská vláda prehlasuje, že chce dvojjazyčné školy pre menšiny. My sme jediná národnost, ktorá ich chce tiež, a nemáme ich," poznamenáva Lipinský.
Predstaviteľka ministerstva školstava Lýdia Benčová pre ČTK pripustila, že na Slovensku nie je dnes ani jedna škola s vyučovaním rusinčiny. Uviedla ale, že ide predovšetkým o nezáujem samotných Rusínov. V následujúcom školskom roku, ale podľa jej slov nie je výlučené, že na niekoľkých školách bude zavedený rusínsky jazyk, ako nepovinný predmet.
Kodifikácia rusínčiny ako spisovného jazyka oznámila v roku 1995 Rusínska obroda, ktorú podporili predstavitelia gréckokatolíckej a pravoslavnej cirkvi, Matica slovenska. Zväz Rusínov - Ukrajincov však kodifikáciu odmieta a tvrdí, že "Rusíni sú etnickou súčasťou ukrajinského národa a jazyk, ktorým hovorí obyvateľstvo východného Slovenska hlasiacim sa k ukrajinskej alebo rusínskej národnosti, je narečím ukrajinského jazyka."
Rusínsko-ukrajinské spory na Slovensku majú rôzne podoby. Ide o.i. o svary o kulturné dedičstvo Rusínov, či napätie medzi pravoslávnou a gréckokatolíckou cirkvou. Rusíni požadu