VŠEOBECNE O PRAVOSLÁVNEJ CIRKVI

Pravoslávna Cirkev sama seba nazýva jednoducho "Cirkev", podobne ako Gréci používali v starých dobách slovo "kresťan", keď hovorili o pravoslávnych. Je to z toho dôvodu, že východná pravoslávna Cirkev je organicky tou obcou, to jest ekléziou, ktorá má svoj počiatok v Jeruzaleme v deň Päťdesiatnice pri zoslaní Svätého Ducha. Táto obec zostala nezmenenou počas celej histórie na mnohých miestach spomínaných v Novom Zákone. Pravoslávna Cirkev nemusí vydávať svedectvo o svojej historickej pravosti: ona je bezprostredným predĺžením Cirkvi apoštolskej doby.
Zodpovedá pravoslávna Cirkev dnes tej predstave, ktorú poznáme z Nového Zákona a spisov apoštolských mužov o obci apoštolských dôb? Zodpovedá jej do tej miery, do akej dospelý človek zodpovedá svojej fotografii urobenej v detstve. Nehľadiac na rozvoj, podľa svojej podstaty a ducha je Cirkev v dvadsiatom storočí ta istá, akou bola od samého začiatku.
Príchod Isusa Christa, "keď sa naplnil čas", bol udalosťou spojenou s určitým termínom od nej sa začína počítanie našej doby (Mt 1, 15). Zostúpenie Svätého Ducha "pri naplnení zasľúbeného" bolo tiež udalosťou spojenou s určitým termínom, jedinečnou historickou udalosťou (Sk 1, 4). Pre Cirkev to znamenalo zostúpenie "moci zhora" a "Ducha pravdy" (Lk 24, 49 a Jn 16, 13). Keď sa o toto opierame, veríme, že v činnosti Cirkvi a obcí vzniknutých neskôr podľa ich viery prebýva milosť Svätého Ducha. "Keď však príde On; Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy", takýto bol sľub Christa (Jn 16, 13). Po splnení tohto sľubu apoštol dáva práve "Cirkvi živého Boha" názov "stĺp a základ pravdy" (Tm 3,15).
Christos mal tak Božskú ako aj ľudskú prirodzenosť - a takáto je aj Cirkev. Podľa svojej ľudskej podstaty je Cirkev vystavená rôznym skúškam, ale má útechu v sľube: "Založím svoju Cirkev a brány pekelne ju nepremôžu" (Mt 16, 18). To znamená, že hoci búrky môžu trhať ľudskú podstatu Cirkvi, nemôžu zničiť Cirkev. Ona vydrží, kým Božím riadením vo svete nenastane parúzia, čiže druhý príchod Isusa Christa. Do tejto doby bude ako ochranca viery trvať Cirkev založená v prvý deň kresťanskej Päťdesiatnice, zachovávajúca apoštolské kňažstvo, Eucharistiu a iné sväté tajiny, a tiež všeobecnú skúsenosť Cirkvi - svätú Tradíciu.

ISUS CHRISTOS JE JEDINOU HLAVOU CIRKVI

Veríme, že jedinou hlavou Cirkvi je Isus Christos. V Christovi je Cirkev svätá, lebo je posvätená vykupiteľským dielom Isusa Christa, ktorý je v nej stále prítomný. V Cirkvi pôsobí Svätý Duch, ktorý ju vedie a nás nabáda k bohumilému životu. Pravoslávna Cirkev je teda vnútorne riadená Svätým Duchom a navonok v zhode s učením Isusa Christa a apoštolov podľa svojej tradície je riadená biskupmi. Biskupi z moci Cirkvi - cirkevného učenia a vôle veriacich odovzdávajú určitú právomoc v riadení Cirkvi kňazom, diakonom a kurátorom.
Každý pravoslávny biskup má rovnakú duchovnú právomoc od apoštolov. Predsa však biskupi majú aj tituly: arcibiskup, metropolita, patriarcha alebo pápež, takýto titul má napríklad patriarcha alexandrijsky, či v súčasnosti v nejednote s pravoslávnou Cirkvou rímsky pápež. Tieto tituly sú dávané biskupom Cirkvou pre označenie väčších administratívnych práv alebo cirkevného vyznamenania za obetavú prácu v Cirkvi.
Pravoslávna Cirkev na celom svete je jedna, lebo ma jednotné učenie. Je však podelená podľa území podobne ako národy, ktoré vytvárajú jednotlivé štáty. Jednotlivé správne celky Cirkvi nazývame autokefálnymi - samostatnými alebo autonómnymi - samosprávnymi pravoslávnymi Cirkvami. To znamená, že každá autokefálna Cirkev ma po úradnej stránke svojho predstaveného a nepodlieha pod patriarchu, metropolitu či arcibiskupa, ktorý žije v inom štáte. Neznamená to však, že v každom štáte, kde sú pravoslávni veriaci, majú svoju cirkevnú samostatnosť. Často- krát podľa cirkevného života - misijného účelu podliehajú pod patriarchu alebo metropolitu v inom štáte.


NAJVYŠŠÍ ORGÁN CIRKVI

Najvyšším orgánom v pravoslávnej Cirkvi je všeobecný snem (sobor), t. j. zbor biskupov
a iných delegátov z každej autokefálnej a autonómnej Cirkvi. Pravoslávna Cirkev pozná zatiaľ sedem všeobecných snemov.
Rozhodnutie snemu je pre každého kresťana záväzné vtedy, keď toto rozhodnutie príjemca vo svojom živote uskutoční pravoslávna Cirkev. To znamená, že nie snem je nadriadený orgán Cirkvi, ale Cirkev používa snem ako jeden z prostriedkov, ktorým vyjadruje svoje učenie a rieši v živote Cirkvi zložité otázky, prípadne problémy.

Spracoval M. A.


ŠTRUKTÚRA PRAVOSLÁVNEJ CIRKVI

Pravoslávna cirkev v Českých krajinách a na Slovensku patri do rodiny miestnych samostatných pravoslávnych Cirkvi sveta. V porovnaní s inými miestnymi pravoslávnymi Cirkvami je počtom malá. Podľa našich zistení v Českej a Slovenskej republike je okolo stotisíc pravoslávnych veriacich.
Po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dve samostatné republiky, Českú
a Slovenskú, pravoslávna Cirkev si zachovala kanonickú jednotu s vytvorením dvoch administratívnych centier, Metropolitnej rady v Prahe a Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku so sídlom v Prešove. Metropolitná rada v Prahe koordinuje činnosť dvoch eparchií v Českej republike a Metropolitná rada v Prešove dvoch eparchií na Slovensku. V Českej republike je to eparchia pražská a olomoucko-brnenská. Na Slovensku eparchia prešovská a michalovská.
Pravoslávna cirkev na Slovensku ma okolo sedemdesiattisíc pravoslávnych veriacich. Na čele prešovskej eparchie je vysokopreosvietený Nikolaj, arcibiskup prešovský a Slovenska.
V pastoračnej službe prešovskej eparchie je sedemdesiatdva činných kňazov. Administratíva je rozčlenená na osem arcidekanátov a šesť dekanátov. Má šesťdesiatdeväť farností a stodvadsaťjeden filiálnych obcí. Na čele michalovskej eparchie je preosvietený Ján, biskup michalovsky. Eparchia je rozčlenená na štyri arcidekanáty. Pôsobí v nej dvadsaťštyri duchovných v činnej pastoračnej službe. Má dvadsaťjeden farností a štrnásť filiálnych obcí. Obidve eparchie sa aktívne zapojili do činnosti charitatívnej, pôsobia v službe sociálnej a tak isto aj v školstve.
O výchovu duchovných sa stará Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. Na šiestich katedrách sa rozvíja a prehlbuje pravoslávne bohoslovie. Pravoslávna bohoslovecká fakulta má svoje Detašované pracovisko v Olomouci, kde dochádzajú na konzultácie pedagógovia PBF. Vedúcim Detašovaného pracoviska je prof. ThDr. Pavel Aleš.
Po roku 1989 pravoslávna Cirkev prežila zložité obdobie, pretože zákonom č.211/90Zb. všetky farnosti boli pozbavené vlastníckeho práva na nehnuteľný majetok. V dôsledku toho obidve eparchie museli vynaložiť veľké úsilie pri zabezpečení priestorov na dôstojný výkon pravoslávnych bohoslužieb. Na mnohých farnostiach sa vybudovali nové chrámy. Boli odkúpené domy a prispôsobené pre potreby farských úradov. S Božou pomocou sme prekonali jedno z najzložitejších období v živote našej Cirkvi. Trojjediný Boh požehnal nám, že máme nové chrámy, farské budovy, nové budovy Eparchiálnych rád, nové priestory PBF a Seminára. Za tento dar vďačíme Bohu, lebo sme tak mohli zachovať vieru svojich predkov, vieru pravoslávnu, vieru cyrilometodskú.

Spracoval: Prot. doc. ThDr. I. Belejkanič, CSc.



bear


Local Links:

Icon Return to Lemko Home Page


Document Information Document URL: http://lemko.org/religion/presov/5.html

Page prepared by Walter Maksimovich
E-mail: walter@lemko.org

Copyright © 1999 LV Productions
E-mail: webmaster@lemko.org

© LV Productions  Originally Composed: July 3rd, 1998
Date last modified: July 10th, 1999.